Chuť prírody plná vitamínov

Blog / Nebezpečné prídavné látky

Mnohí z nás sú často znechutení kvantom ponúkaných džúsov na pultoch reťazcoch, ktoré sa obsahom ani zďaleka nerovnajú reklamným etiketám týchto nápojov. Je celkom pochopiteľné, že pri množstve druhov značiek často strácame trpezlivosť s bádaním tej správnej ovocnej či zeleninovej šťavy, ktoré sú zárukou zdraviu prospešných látok. Niektorých dokonca odrádza už aj pohľad na nápoje označované ako 100% šťavy a to i na základe toho, že podľa platnej legislatívy EÚ nesmie byť takýto nápoj vyrábaný za pomoci žiadneho koncentrátu, čo znamená, že neobsahuje ani zrnko cukru, iné sladidlá či konzervačné látky. Pri čítaní nasledujúcich riadkov sa dozviete o hrozbách, ktoré číhajú v nekvalitných džúsoch a taktiež nadobudnete istotu vo vyhľadávaní tej správnej ovocnej či zeleninovej šťavy.

 

BEZVÝŽIVNÉ UMELÉ PRÍSADY

V dnešnej „umelej“ dobe je naozaj zložité nájsť a vychutnať si tú správnu potravinu, ktorá neobsahuje prídavnú látku. Mnohí sa preto čoraz častejšie pozerajú na potraviny dosť ťažkopádne. Pri zistení množstva prídavných látok obsiahnutých v potravine sa nechuť umocňuje. Čo sa týka škodlivosti, netreba všetky prídavné látky v potravinách hádzať do jedného vreca. Je jasné, že takéto látky nie sú pre organizmus prospešné, no nie všetky sú rovnako nebezpečné. Ale poďme pekne po poriadku. Prídavné látky, inak aj „aditíva“, sú zámerne pridávané do rôznych druhov potravín bez ohľadu na ich výživovú hodnotu a to predovšetkým z technologických, prepravných a skladovacích dôvodov. Účelom chemických látok je vylepšiť spracovanie a výrobu potravín, ich dôkladnejšie ošetrenie, balenie, skladovanie a v neposlednom rade dlhodobú trvanlivosť či zachovanie predurčeného vzhľadu. Za prídavné látky však nemožno považovať minerálne látky, vitamíny a stopové prvky, ktoré sa do potravín pridávajú za účelom zvýšenia výživovej hodnoty. Prídavné potravinárske látky sa podľa pôvodu dajú rozdeliť do troch základných skupín:

Podľa funkcií, ktoré aditíva plnia, ich môžeme zaradiť do rôznych funkčných kategórií:

Prídavné látky si vieme veľmi jednoducho odkontrolovať na každej etikete výrobkov, kde vystupujú pod známym kódom EXXX (E znamená označovanie v Európe a za ním sa nachádza troj miestne číslo označujúce konkrétnu látku), ktoré hovorovo nazývame aj ako „éčka“. Niekedy nás široká paleta éčok v obsahu obľúbených potravín doslova irituje. Jedinou zmierňujúcou okolnosťou môže byť pre nás fakt, že každá prídavná látka je predmetom prísnej legislatívy EÚ, ktorá určuje, aké látky do čoho a v akých množstvách sa môžu pridávať či ako sa musia označovať.

 

TRVANLIVOSŤ V PODOBE KONZERVANTOV

Rôzne druhy konzervačných látok sa stali nepostrádateľnou súčasťou potravín na trhu. Vo veľkých množstvách sa nachádzajú tiež v nekvalitných džúsoch a podobných nápojoch. Iba vďaka osvedčeným konzervačným prísadám sa dá zabezpečiť dlhodobá trvanlivosť, zachovanie daného stavu potraviny alebo ako zábrana proti poškodeniu chemickými vplyvmi (oxidácia), fyzikálnymi (teplota, svetlo) alebo biologickými (mikroorganizmy). Konzervácia umožňuje, aby potraviny boli dostupné po celú dobu od jedného zberu úrody až po ďalší a jeho hlavnou funkciou je teda oddialenie skazy potravín či zabránenie všetkým negatívnym zmenám chuti, vône a v niektorých prípadoch i vzhľadu. Na spomalenie skazy potravín mikroorganizmami sa používajú antimikrobiálne látky, ktoré inhibujú, spomaľujú alebo zabraňujú rastu a rozmnožovaní baktérií, kvasiniek a plesní. Za azda najčastejšie sa vyskytujúce konzervačné látky v potravinách treba poväzovať:

Aby konzervačné látky zvyšovali bezpečnosť potravín, ich používanie musí podliehať pravidlám bezpečnosti. Avšak ani to nie je výhra. Mnohé totiž patria do skupiny rizikových a v určitej miere aj nebezpečných pre naše zdravie. Niektoré éčka môžu u veľa ľudí vyvolať alergické reakcie, ďalšie sa podieľajú na vzniku migrény a niektoré dokonca podporujú vznik rakovinotvorných buniek, no to len pri naozaj nadmernej konzumácii. Je síce pravda, že ľudia konzervovali potraviny už odpradávna, kedy začali mäso soliť a údiť aby zabránili jeho skaze, no určite k tomu nevyužívali žiaden chemický doplnok. Európsky parlament spolu s Radou Európy schválil systém označovania aditívnych látok, ktorý umožňuje spotrebiteľom správny výber potravín na základe informácií o použitých konzervačných látkach. Treba už len podrobnejšie pozerať a vybrať ten najmenej škodlivý výrobok.

 

„MEGASLADKÉ“ UMELÉ SLADIDLÁ

Prelomové obdobie prišlo so vznikom umelých sladidiel, ktoré sa v tých časoch stalo klamlivým fenoménom u mnohých ľudí. Výrobky s umelými, čiže náhradnými sladidlami sa stali vyhľadávaným skvostom buď zo zdravotných príčin alebo kvôli tomu, že človek chcel schudnúť a znížiť množstvo prijímaných kalórií. Čím skôr však treba zabudnúť na tento mýtus! Umelé sladidlá skutočne neobsahujú žiadne kalórie, no neznamená to, že by umelé sladidlá boli zdravé či dokonca zdraviu prospešné. Umelé chemické sladidlá sú nízkoenergetické, tým pádom sa do centrálnej nervovej sústavy nedostanú signály nasýtenosti a človek tak siahne po ďalšom jedle. Cukor však v tele nie je a tak mozog vysiela signály, ktoré vyvolajú len ďalšiu chuť na sladké. Stále budete mať hlad, ktorý vedie k prejedaniu.

Dnes sa s týmito sladidlami stretávame takmer dennodenne. Sú obsiahnuté v žuvačkách, malinovkách, sladkostiach, doplnkoch výživy a samozrejme aj v niektorých druhoch ovocných či zeleninových nápojov. Do týchto obľúbených výrobkov sa pridávajú predovšetkým na základe spríjemnenia chuťového efektu danej potravy. Umelé sladidlá sú totižto niekoľkonásobne sladšie ako sacharóza, čiže cukor, no pritom telu nedodajú žiadnu energiu! Preto sa ľudia s odstupom času k umelým sladidlám začali stavať čoraz skeptickejšie a s opovrhovaním. Zistili, že látky obsiahnuté v umelých sladidlách veru nie sú pre náš organizmus ničím pozitívnym. Najznámejšie a najpoužívanejšie sladidlá poznáme:

Mnohé štúdiá dokázali vznik rakoviny u potkanov kŕmených potravou obsahujúcou aspartom. Preukázaných je i mnoho ďalších negatívnych účinkov od bolestí hlavy, cez výkyvy nálady, epilepsiu, podporu vzniku cukrovky až po rakovinu mozgu! Pre každý alternatívny cukor je stanovené maximálne denné prípustné množstvo spotreby. Aspartam má podľa legislatívy zo všetkých sladidiel najvyšší denný limit spotreby a to až 40 mg na jeden kilogram telesnej hmotnosti, sacharin má tento limit iba 5 mg! I tieto čísla dávajú určité vodítko k vynaloženiu maximálnej opatrnosti pri výbere kvalitných potravín..

 

PRÍRODA NA DOSAH!

Teraz už iste máte širší prehľad ohľadom viac alebo menej škodlivých prídavných látkach, ktoré na nás číhajú v dennodenne prijímaných potravinách. Vo veľkých množstvách sa vyskytujú v rozličných druhoch ovocných a zeleninových nápojoch, ktorým by ste sa mali skôr vyhýbať ako ich konzumovať. Radi by ste sa vyhli úmornému vyhľadávaniu tých správnych nápojov a chceli by ste si pravidelne vychutnávať čerstvé ovocné a zeleninové šťavy, na ktorý obsah prospešných látok sa dá naozaj spoľahnúť? Neváhajte už ani sekundu a vyskúšajte nápoje v podobe FRUXI fresh ovocných štiav, ktorých výroba podlieha tým najprísnejším a najmodernejším technologickým postupom. Ojedinele nadštandardný proces výroby pozostáva z dôkladného výberu ovocných plodov, ich následného umývania a mletia, lisovania za studena až po dôležitú pasterizáciu. Zárukou jedinečnosti a odlišnosti oproti iným džúsom je lisovanie najčerstvejších druhov ovocia a zeleniny za studena, bez pridania vody a cukru. Samozrejmosťou je 100% chuť prírody bez konzervačných látok a umelých sladidiel. Naše šťavy si zachovávajú trvanlivosť vďaka pasterizácii a ich farba, chuť či vôňa pochádzajú výlučne z ovocia a zeleniny, z ktorých boli vyrobené. Vyhnite sa preto nebezpečným regálovým džúsom a skúste dať šancu osviežujúcim FRUXI fresh ovocným šťavám, do ktorých sa iste zamilujete.